Na zabíjačku a Vianoce: údiarne, štiepka a teplomery

Studené, teplé a horúce údenie: v čom je rozdiel

Údenie nie je jedna technika, ale tri odlišné postupy s rôznym výsledkom. Najviac o nich prezradí teplota komory a to, či sa mäso pri údení uvarí.

Rozdiel nie je v dyme, ale v teple

Dym dáva mäsu vôňu, chuť a farbu. Aký bude výsledok, však určuje teplota, pri ktorej údiš. Tá rozhodne, či sa mäso uvarí, či z neho odíde voda a či ho môžeš po údení hneď jesť.

Preto sa údenie delí na tri skupiny. Hranice medzi nimi nie sú zákon prírody. Jedna kniha uvádzajúca studený dym „do 25 °C“ a druhá „do 30 °C“ si neodporujú, len kreslia čiaru inde. Dôležitejšie je poznať, čo sa v jednotlivých pásmach s mäsom deje. V receptoch na studený dym nájdeš „do 25 °C (max 30 °C)“ alebo „ideálne pod 25 °C, najviac 30 °C“: 30 °C je horný limit, bežne sa drží 15 až 25 °C.

Prehľad pásiem na jednej schéme

Schéma zobrazuje orientačné rozsahy teploty v komore. Šrafované pásmo 30 až 50 °C je rizikové pásmo na začiatku teplého údenia: mäso ešte nie je uvarené a baktérie sa množia najrýchlejšie, preto ním má prejsť čo najrýchlejšie. Nie je to samostatný druh údenia. Pásik 63 až 74 °C ukazuje bezpečnú jadrovú teplotu. O rizikách je samostatný článok o bezpečnosti pri údení.

Teplotné pásma údeniaStudené údenie do približne 25 stupňov (horná hranica 30), teplé údenie 30 až 60 stupňov, horúce údenie 60 až 120 stupňov. Zvýraznené je rizikové pásmo 30 až 50 stupňov.30–50StudenéTepléHorúce020406080100120teplota komory, °CTeplotné pásma údeniaStudené údenie do približne 25 stupňov (horná hranica 30), teplé údenie 30 až 60 stupňov, horúce údenie 60 až 120 stupňov. Šrafovaním je vyznačené rizikové pásmo 30 až 50 stupňov.30–50StudenéTepléHorúce020406080100120teplota komory, °C
  • Studené: do cca 25 °C (bežne 15 až 25 °C); svetlejší úsek 25 až 30 °C je horná hranica, napríklad syry ideálne pod 25 °C
  • Teplé: cca 30 až 60 °C
  • Horúce: cca 60 až 120 °C; rebrá, brisket a hydina sa pečú dymom pri 100 až 120 °C, čo je horná časť horúceho
  • Šrafované 30–50 °C: rizikové pásmo na začiatku teplého údenia, ktorým má mäso prejsť čo najrýchlejšie. Nie je to samostatný druh údenia.
  • Jadro mäsa (meria sa sondou v strede kusa, nie v komore): bezpečná jadrová teplota 63 °C celé kusy, 71 °C mleté, 74 °C hydina. Na osi teploty komory sa nezobrazuje.
Orientačné teploty v komore (°C). Hranice sa v literatúre líšia o niekoľko stupňov.

Tabuľka: tri druhy údenia vedľa seba

Čísla sú orientačné, vychádzajú z bežnej praxe a z odbornej literatúry o masných výrobkoch.

Tabuľku môžeš posúvať do strany →

StudenéTepléHorúce
Teplota komorydo cca 25 °C (bežne 15 až 25 °C)cca 30 až 60 °Ccca 60 až 120 °C (rebrá, brisket a hydina 100 až 120 °C)
Trvaniedni až týždne (s prestávkami)hodinyhodiny, často kratšie ako pri teplom
Stav mäsa po údenísurové, nasolenézahriate, ešte nehotovétepelne upravené, šťavnaté
Úbytok vodyveľký, až tretina hmotnostimalý až strednýmalý
Textúrapevná až tvrdá, slanšiamäkká, ešte nehotovámäkká, šťavnatá, krája sa na hrubšie plátky alebo trhá
Soľ s dusitanomvždyvždypovinná v našich receptoch na údeniny (krkovička, bôčik, šunka, slanina, koleno) a na klobásy; ryby, hydina a panenka môžu ísť s kuchynskou soľou
Bezpečnosť stojí nadusitanovej soli, nízkej teplote a sušenídusitanovej soli a rýchlom prejdení pásma 30 až 50 °Crýchlom prejdení pásma 30 až 50 °C a bezpečnej jadrovej teplote
Trvanlivosťdlhá len pri výrobe v kontrolovaných podmienkach; doma chladničkachladnička, pár dníchladnička, pár dní
Typický príkladsušená šunka, suchá saláma, syryosušenie a úvodná fáza údenia klobás a šunkykrkovička, bôčik, šunka, rebierka, stehná, brisket

Studené údenie: mäso sa neuvarí, ale vyschne

Mäso sa najprv posolí, zvyčajne dusitanovou soľou, a potom sa dlho údi pri nízkej teplote, často s prestávkami. Bielkoviny sa teplom nezrážajú, takže mäso ostáva surové. Pomaly z neho odchádza voda, mäso tvrdne a chuť sa sústreďuje. Pri šunke je to úbytok okolo tretiny hmotnosti, pri suchých salámach podobne alebo viac.

Trvanlivosť u takého výrobku vzniká sušením a soľou, nie dymom. Doma tieto podmienky nevieš spoľahlivo overiť, preto pri domácom údení odporúčame mäso pred jedením dovariť; je to naše odporúčanie, nie podmienka metódy. Ako to presne funguje, vysvetľuje článok o aktivite vody. Domáci údič si pod studený dym dá napríklad oravskú slaninu, syr alebo orechy. Postup nájdeš v článku studený dym: ako na to a v receptoch na údenú slaninu studeným dymom.

Teplé údenie: mäso sa zahrieva, ale nie je hotové

Pri 30 až 60 °C sa mäso zahrieva, no ešte sa celkom neuvarí. Je to najrizikovejšie pásmo, lebo mäso hodiny prechádza teplotami 30 až 50 °C, kde sa baktérie množia najrýchlejšie, preto sa teplé údenie vždy robí s dusitanovou soľou. Doma sa tak najčastejšie robí osušenie a úvodná fáza údenia klobás, šunky či slaniny. Hotové mäso sa potom dokončí horúcim dymom alebo dovarením v rúre či vo vode, kým jadro nedosiahne bezpečnú teplotu. Samotné teplé údenie bez dokončenia dáva ešte nehotové mäso, nie hotovú údeninu. Viac v článku o bezpečnosti pri údení.

Horúce údenie: väčšina domácich údenín

Pri 60 až 120 °C je údenie zároveň varením a pečením. Krkovička, bôčik, šunka a koleno sa údia zvyčajne pri 60 až 90 °C, rebrá, brisket a hydina pri 100 až 120 °C, čo je horná časť horúceho pásma. Výsledok je šťavnatý, kôrka tmavá, hotové mäso patrí do chladničky.

Bezpečnosť tu stojí na rýchlom prejdení pásma 30 až 50 °C (údiareň vyhrej skôr, než do nej vložíš mäso) a na dosiahnutí bezpečnej jadrovej teploty: podľa USDA FSIS 63 °C a 3 minúty odpočinku pri celých kusoch bravčového a hovädzieho, 71 °C pri mletom mäse a klobásach, 74 °C pri hydine. Bezpečné minimum pre celé kusy je 63 °C a 3 minúty odpočinku; šunku, krkovičku či koleno doma mnohí dovárajú na 68–70 °C kvôli textúre a trvanlivosti. V našich receptoch sú údeniny (krkovička, bôčik, šunka, slanina, koleno, jazyk, pastrami, morčacia šunka) a klobásy povinne s dusitanovou soľou. Ryby, hydina a panenka sa bežne solia kuchynskou soľou a dovarujú na bezpečné jadro.

Typické príklady sú údená krkovička, údený bôčik, domáce klobásy, bravčové rebrá a kuracie stehná. Pozri jadrovú teplotu a teplomer.

Ako si vybrať

Začni otázkou, čo chceš mať na stole.

Pre začiatočníka je najľahšie horúce údenie, pretože sa výsledok dá kontrolovať teplomerom. Údiareň si vyberieš podľa druhu dymu, pozri druhy údiarní a katalóg údiarní. Teplomer s jadrovou sondou je nutnosť: teplomery.

Súvisiace produkty

Časté otázky

Aký je rozdiel medzi studeným a teplým údením?

Pri studenom údení (do cca 25 °C) mäso ostane surové a postupne schne, pri teplom (cca 30 až 60 °C) sa mäso zahrieva a pri horúcom (cca 60 až 120 °C) údení sa tepelne upraví.

Je horúce údenie to isté ako grilovanie?

Nie. Pri údení pôsobí dym a nižšie teploty, mäso sa varí dlhšie. Gril ako údiareň sa dá použiť, pozri článok o údení na grile.

Dá sa teplé údenie urobiť trvanlivé?

Doma to neodporúčame. Trvanlivé tepelne opracované výrobky robia výrobcovia v kontrolovaných podmienkach; domáce tepelne údené mäso patrí do chladničky (do 4 °C). Podrobnosti sú v článku o dosúšaní.

Pri akej teplote je údené mäso hotové?

Podľa druhu mäsa (USDA FSIS): celé kusy bravčového a hovädzieho 63 °C a 3 minúty odpočinku, mleté mäso a klobásy 71 °C, hydina 74 °C. Šunku, krkovičku či koleno doma mnohí dovárajú na 68–70 °C kvôli textúre.

Zdroje

Ďalšie články

Sezónne recepty e-mailom

Raz za čas pošleme nový recept a sezónny tip. E-mail najprv potvrdíš odkazom v správe a odhlásiť sa dá jedným klikom.